Milí priatelia,

som na ceste z Prahy do Trnavy. Sedím v aute a s neprítomným úsmevom na perách rozmýšľam, ako sa s vami podeliť o pocity, ktoré si odnášam z koncertu Snatam Kaur….

Hľadám slová, ktoré by vystihli objektívne vnútorné pocity. Ťažká výzva! Naša skupinka priateľov z klubu si niesla tieto pocity  zahĺbením sa do seba a bolo krásne pozerať na hĺbku, ktorú vyžarovala ich tvár.

Sála kongresového centra  v Prahe  bola plná. Nebolo snáď jediného srdiečka, ktorého by sa hudba nedotkla. Pódium bolo jednoduché. Hlas Snatam a hudba nástrojov sa šírili po sále jemne, ale jednoznačne. Vibrácia mantier prenikala cez membrány našich buniek, ktoré začali vyššie vibrovať. Nesnažili sa zaujať, nechceli napodobňovať a ich sila bola ako tsunami.  Boli si isté, boli pokorné, boli láskavé, cítila som MIER V SEBE. Boli pre moje oči a uši magnetom.

Každú pieseň som spievala a tak ako sa publikum pridávalo k Snatam, vibrácia našich tónov silnela v nás a šírila sa sálou. Dlane mi horeli a v hlave sa rozlieval pocit radosti. Naplnili sme sa natoľko, že pri piesni „We are light, we are love, we are peace“ začali ľudia v sále tancovať, tlieskať a doslova výskať. Vnútro z každého vytekalo a zalievalo okolie.

Koncert zakončila liečivá meditácia, kedy ma nebeský hlas Snatam odniesol do raja šťastia. Veľa ľudí si poplakalo a roztopilo v srdiečku zamrznutý chlad.

Mám 42 rokov a prežila som veľa koncertov doma a aj v zahraničí. Všetky ma obohatili, ale tento sa vyšplhal na špičku môjho rebríčka. To, čo mi dal, nebolo nič, čo prijímame do svojho srdiečka zvonku. Naopak, v mojom vnútri otvoril moje poklady, ktoré som mohla precítiť – krásu, jemnosť, láskavosť a radosť.

Tancom, hudbou a spevom som sa spojila s vlastnou energiou, ktorú mi nikto nemôže zobrať a ani nepotrebujem nič a nikoho zvonku. Stačí sa iba zastaviť a otvoriť sa.

Ďakujem Snatam,

Martina