Workshop je za nami a veľmi rada sa s vami podelím o svoje pocity. Sasha svoj workshop začala neuveriteľne jednoduchou ale pravdivou vetou:  “Sme ľudia, ktorí vedia robiť, ale nevedia cítiť.“

My, naši rodičia, starí rodičia…. tí všetci museli, bolo treba, to sa patrí….. urobiť. Nejako sme zabudli počúvať srdce, či to naozaj chce aj ono. Hlava prevzala velenie a srdce strácalo svoju silu, zatváralo sa. To, čo sme cítili, sme prekúsli, potlačili, bagatelizovali, vysmievali sa tomu, cítili sa trápne, utekali od pocitov.  Až telo, ktoré bez sily srdca nevládze, sa často ozve cez choroby a úrazy.

Nič nie je náhoda. Hlava dostáva viac nápadov, stále viac a viac toho chceme aj my, až v tom kolotoči nestíhame všetky tie aktivity precítiť a uštveme telo a zavrieme srdce.

Bolo krásne, ako workshop otváral ľudí. Sasha našla cestu pre ženy i mužov ako uveriť samým sebe a vedieť si pomôcť sám. Všetci máme radi slobodu. Dosiahnuť pocit šťastia, radosti bez potreby vonkajšieho podnetu, je najväčšia sloboda človeka.

Ďakujem Sasha, našla som zase kúsok schovanej samej seba.

Martina