Costa Rica, február 2018

Milí priatelia,

sedím pod „trpiacim figovníkom“.
Stromom, ktorého názov vychádza z faktu, že na ňom parazituje iný strom, ktorý ho pomaly zabíja.

Z mŕtveho stredu však vyrastie nový strom a vytvorí  nevídanú krásu.

Vyzerá to doslova ako rastlinný dáždnik.

 

Chráni pred slnkom, vetrom a stal sa útočiskom pre leguána, veveričky, vtáčiky a iné živočíchy.

U nás doma je momentálne treskúca zima a ja si v teple a slnku vychutnávam život.

Áno, Costa Rica je miestom života. Pura Vida znamená “Čistý život”. Pura Vida sa tam dokonca používa ako pozdrav. Miesto dobrého rána, dobrého dňa či pozdravenia boha si oni želajú čistý život. The happiest country in the world.

Vo svojom vnútri sa spájam s tým, čo cítim. Čo je vlastne energiou tohto miesta, ktorú nasávam? Nič iné ako „flow a life“ (prúdenie, pohyb a život) mi neprichádza.

Ak Maledivy boli energiou pokoja a silnou ženskou energiou, ak Srí Lanka bola o pocite zdravia, jednoduchosti a napojenia na prírodu, ak Thajsko bol budhizmus a príroda, tak Costa Rica je život. Smiech, radosť a šťastie. Nedá sa nebyť v tejto energii. Valí sa to tu na vás z každej strany. Uvoľnenie a prúdenie energie je tak silné, že máte pocit, že dokážete všetko. Čistá energia, silná energia, chuť žiť a tvoriť.

A ľudia? Sú chudobní, ale necítite z nich negativitu. Sú v pohode, uvoľnení, DÔVERUJÚ ŽIVOTU a otvorene sa dívajú dopredu v ústrety tomu, čo príde. Cítite láskavosť, vnímavosť pri obsluhe či pri rozhovore na pláži.

Chodím na hodiny k indiánovi. Učí ma vytvárať si vázičku z hliny a maľovať ju. Objatie, bozk a dôvera. Nedá sa necítiť.

Svet sa rozdelil na dve skupiny. Na veriacich a na ateistov. Veriaci veria v nejakého vonkajšieho boha, uznávajú jeho autoritu, dodržujú pravidlá danej viery a podľa nej žijú. Ateisti nemajú žiadnu vieru, uviazli v materiálnom svete. Obe skupiny vnímam ako extrémy. Dôvera v život je pre mňa možnosť žiť podľa vlastných pravidiel a neubližovať ničomu živému. Ak som citlivá k sebe, potom dokážem byť citlivá aj k druhým a neubližujem. Ateisti majú blízko stať sa skutočne zbožnými. Nie sú pripútaní k žiadnej vonkajšej viere a majú tak šancu prostredníctvom hľadania boha v sebe objaviť skutočnú zbožnosť a svoje rituály života, svoj životný štýl. Nepotrebujú sa zbaviť vonkajšej viery, môžu hľadať tú vnútornú a skutočnú. Sú blízko k slobode, súcitu, spojeniu.

Costa Rica je v mojich očiach miestom práve pre nich. Miestom hľadania dôvery v život. Nie je spojená s budhizmom, hinduizmom či iným náboženstvom potrebným pre kontrolu spoločenstva. Costa Rica je sloboda a dôvera. Spojenie svetského a duchovného. Dokonalého a nedokonalého. Je to pura vida🍀

S úctou,

Martina