Do izby preniká silné svetlo. Pocit, akoby vonku niekto zasvietil. Vstávame skoro, o pol piatej ráno.

Na balkóne nás víta silný svit mesiaca. Je spln. Vykročíme s uterákmi na pláž. Je ešte tma. Chvíľku sedíme a nasávame. Joga, Qi gong alebo vibračné cvičenia nie sú pre nás len cvikmi. Spájajú nás. Zatvorené oči dovolia vnútorným zmyslom preciťovať. Cez pokožku doslova hmatám chlad mesiaca, svetlo aj vánok vetra, tie vnemy prechádzajú celým mojím telom. Každá moja bunka si „cucne“ dúšok tohto opiátu a ten pocit posiela hlbšie a hlbšie ďalším bunkám.

Som plná príjemného chladu a mesačného svetla. Uši vnímajú hlboké  ticho. Všetko spí. Dokonca ani palmy sa vo vetre nekníšu, iba jemne víria energiu. Vtáčiky, veveričky, leguáni, opice… všetky tieto zvieratká, ktoré tu máme možnosť vidieť každý deň, spia.

Na pláži nie je nikto. Je to také ticho, ktoré sa zarezáva dovnútra a hlboko. Každá bunka sa upokojuje, stišuje a vracia „domov“. Každý cvik kaligrafického Qi gongu je o spojení sa s touto energiou a šírením (komunikovaním) tejto informácie v tele.

Pre mňa joga nie je fyzické cvičenie s otvorenými očami. Je to vpustenie dovnútra toho, čo potrebujem a otvorenie sa tomu. Je to spôsob naplnenia môjho vnútra tým, čo ho vyživí. Je to pozorovanie prúdenia dychu vo vnútri. Je to meditácia v pohybe.

Mesiačik v splne nechce odísť. Slniečko vychádza, osvetľuje kopčeky navôkol, more aj lode. Prví ľudia sa začínajú prechádzať a mesiac je stále na oblohe. Ako brat so sestrou. Mesiac aj slniečko spolu. Tma a svetlo. Chlad a teplo. Ničoho veľa, ani málo.

Tá harmónia sa nedá opísať, nenachádzam na to slová. Dá sa len precítiť.

A toto sú momenty, kedy viem, že má zmysel vziať aj iných ľudí na špeciálne miesta v prírode, kde sa otvoríme a naplníme. Každý tým, čím potrebuje.

Teším sa na pobyty v Toskánsku, Malvázii a Sardínii, ktoré budeme môcť stráviť spoločne. Je jedno, či ste začiatočník alebo pokročilý. Nie je to totiž o výkone. Naopak, je to o uvoľnení. So mnou nehľadajte vonkajšiu dokonalosť, ale len tú vnútornú. Vtedy môžeme kráčať spolu. Roztopiť všetko, čo racionálne v našej mysli považujeme za nutné a vhodné a zamerať naše vnímanie viac na pocity – čo mám rada, čo ma teší, čomu sa smejem….  Keď sa človek potom rozhodne, čo naozaj chce, jeho vnútro to ocení vďakou počas celej tej doby, ktorá plynie od rozhodnutia do momentu, kedy to príde a on to môže prežiť. Ocení vďakou lásku, ktorú rozhodnutím uvoľní sám sebe. Iba vtedy môžeme zvnútra dávať energiu a emóciu toho, čo hlava nechápe, čo nemá logiku , ale srdce cíti pravdu.

Nech sa rozhodnete pre ktorýkoľvek pobyt, rozhodujte sa srdcom, prvým vnuknutím. Nerozmýšľajte, čo by bolo lepšie či aké to tam môže byť. Rozhodnite sa intuitívne. Rovnako ako ja, keď som sa rozhodla ísť na Costa Ricu. Bolo to intuitívne.  Ďakujem.

Namasté🙏

Martina