Milí priatelia,

ani veterná a upršaná Praha nedokázala utlmiť moje horúce vnútro pred koncertom Devy Premal.

Už viac ako dva roky je mojou obľúbenou speváčkou a jej hudba lieči moju dušu i telo.
Keď varím, keď sa umývam, obliekam… táto hudba dotvára atmosféru pokoja a harmónie v dome.

Šanca vidieť a zažiť jej koncert? Rozhodla som sa okamžite! Neváhala som ani sekundu 😊

Divadlo Hybernia je vypredané, ľudia sa usádzajú a čakajú.

Koncert začína pre mňa netradične. Sme vyzvaní spievať „ohm“. Sila vypredaného divadla vytvorí takú silnú vibráciu, že až rozvibruje moje telo. Chvejem sa a spievam. Koncert sa rozbieha. Už od prvej mantry spieva celá sála. Ľudia sa pri ďalšej mantre stavajú a spievajú. Ďalšia mantra spája ľudí očným kontaktom. Tečú mi slzy a cítim hlboké dojatie. Hĺbka citu, ktorý cítim zo spevu Devy Premal sa dotýka môjho srdca na miestach, ktoré sa zobúdzajú po prvýkrát. Nič tak jemné, nežné a láskavé nevibrovalo tak blízko a silno.

Cítim veľkú ľudskosť, mier, rešpekt, ale hlavne súcit. Súcit je to, čo sa pre mňa stáva symbolom tohto koncertu. Súcit je vrchol lásky. Je v celej sále, vibruje to citlivosťou vychádzajúcou spevom mantier z každého z nás. Koncert ukončila spievaná meditácia liečenia, kedy Miten pozýva ľudí na pódium.

Po každej piesni v sali zavládne ticho. Nie tlieskanie, ale ticho je to, čo dáva koncertu iný rozmer. Ticho, v ktorom preciťujem vibrácie v tele a uvedomujem si spojenie ľudí v sále.

Záverom znie moja obľúbená pieseň. Cítim sa neskutočne spojená, vnútorne plná a šťastná.
Koncert konci. Tichým „Namasté“. Ľudia odchádzajú v pokoji a usmiati. Preciťujem hlbokú vďaku.

Život je nádherný.
Začala som v živote vyhľadávať miesta a ľudí, pri ktorých žijem pravdu a to ma napĺňa.
Život je veselý, hravý, zdravý, plný spevu a tanca…. prosto iný ako doteraz. Zmyslupnejší.

S úctou a láskou,

Martina