Kniha “ Molekuly emócií” od vedkyne Candance Pert ma vrátila do čias , kedy som milovala chémiu, rada kreslila chemické vzorce a s ľahkosťou som chápala jej zákony a princípy.

Dnes je doba, kedy veľa ľudí chémiu odsudzuje, vyčíta jej deštrukčnú silu, snaží sa ju vytesniť a ignorovať a nahradiť.

Ja to tak nemám. Chémia je úžasný dar poznania. Jej sily sa môžeme báť, ale iba vtedy, ak bude v rukách ľudí, ktorí prestali byť ľuďmi a vlastné ciele povýšili nad kolektívne dobro.

Práve Candance Pert je príkladom toho, ako nám veda v 70-tych rokoch pomohla vedecky potvrdiť psychosomatiku. Bola jej udelená Laskerova cena a bola navrhnutá na Nobelovu cenu. Objavila totiž mozgové receptory na opiáty. To je celá podstata objavu. Ak totiž telo má mozgové opiáty, prečo by ich malo, ak by ich nepotrebovalo. Prečo by ich malo, ak by samo nedokázalo vygenerovať vlastnú chemickú zlúčeninu, ktorá by sa na receptory viazať? Candance  potvrduje svojim objavom, že 95% neurotransmiterov nie sú látky ako serotnín, acethylcholín, dopamín…., ale sú to peptiry a polypeptidy ( ktoré vedkyňa nazýva molekulami emócií). Opisuje, že ak príliš tvoríme emócie, čiže tvoríme neurotransmitery, preťažujeme až toxikujeme nervový systém ( jeho dráhy). Menej vyčerpávať nervový systém, tvoriť také neurotransmitery, ktoré nás psychosomaticky vedú k rovnováhe a zdraviu je umenie, ktorému sa musíme učiť a každý má inú cestu a iné limity😍 Pekné čítanie v Lighthouseclube.