Je ráno, štvrtok 5.apríla 2018. Vstala som a išla do kúpeľne. Pomaly, pokojne. Nie je potreba sa ponáhľať. Niečo skončilo a dalo tak priestor vyniknúť prázdnote, ktorá zvnútra prichádza. Dnes necvičím. Idem priamo do vane. Zastavím sa pri telefóne, že si pustím hudbu. Telefón je plný správ vyjadrujúcich vďačnosť za organizáciu koncertu, pocity a emócie ľudí, ktorí našli v sebe schopnosť a dovolili si vidieť a cítiť inak. Cítim vďačnosť. Na záver prichádza krásny článok Ivetky, ktorej po ťažkom období začína na cestu svietiť slnko a ona sa pod jeho lúčmi roztápa a krásnymi slovami opisuje hĺbku precítenia koncertu.

Začínam plakať. Neviem prestať. Oči cítia únavu, telo je citlivé a slzy umývajú tvár. Bolo nás 673. Možno trošku viac. Sadám si na zem v kúpeľni a začínam si spätne premietať ako to začalo a ako to skončilo. Akoby si moje vnútro pýtalo plne uvoľniť celú cestu, ktorú som kvôli koncertu prešla a pustiť ju ako minulosť.

Zvnútra prichádza potreba vyjadriť takto vďačnosť ešte jednej osobe, ktorá mala dosť sily a verila v zmysel koncertu možno aj viac ako ja. Môj manžel Norko.

Ako sa to začalo? Písal sa október 2015. S manželom a s priateľmi z Lighthouse clubu sme na koncerte Snatam Kaur v Prahe. Plní pokoja, radosti, smiechu po koncerte odchádzame a Norko navrhne pozvať Snatam do Bratislavy. Ja sa smejem a s ľahkosťou poviem, že nech nevymýšľa. O rok neskôr, na koncerte Devy Premal sa doslova roztopíme v kráse mantier a energii vytvorenej Devou, Mitenom a Manosem a ľuďmi v sále. Opäť Norko navrhuje  pozvať Devu do Bratislavy. Ja odpovedám, že výborný nápad. Cítim silu urobiť možné maximum a verím, že príde to, čo je potrebné.

Norko začína písať Snatam, Deve …. a pripája iné nové mená. Niektoré sme ozvučili a niektoré ešte len prídu😉

Prichádzajú odpovede, že áno! Najskôr Ajeet Kaur, Rita Gani, Snatam…. Norko sa teší ako dieťa. Hravé a radostné. Nebol žiadny dôvod ani u neho ani u mňa, prečo to organizovať. Iba skutočnosť, že túto hudbu máme radi a počúvame ju v aute, doma, v lietadle…. už nejaké rôčky. Ale bola to jeho vytrvalosť písať a elektronicky komunikovať so speváčkami o ich vystúpeniach na Slovensku, ktorá priniesla ovocie. Potom sa celý tím Lighthouse clubu – ja, Evka, Ivanka, Lucka zapojil a začal marketing, letáky, zdieľania, rozhovory v rádiu, v televízii atď.  Od januára môj manžel každý deň dostával emailom správu, koľko lístkov je predaných. Čísla ako 2,9,23 … sa začali meniť na 114,.. a najsilnejší nárast nastal v mesiaci február. Z každého predaného lístku sa Norko so „svojím tímom“ tešil opäť ako dieťa.

Blížil sa 3. apríl 2018. Vyrazili sme ráno do Bratislavy. Nevedeli sme sa dočkať príletu Snatam do Viedne. Trávili sme čas ešte organizačnými procesmi v Istropolise a následne vyrazili za anjelikom koncertu Snatam. Diaľnica bola upchatá a my sme meškali. V príletovej hale čakali Snatam a jej skupina. Bola taká maličká a krehká, skoro strach ju objať a nezlomiť.  Išli sme k nášmu autu, z oboch strán oblepeného plagátom na propagáciu jej koncertu. Snatam sa usmiala a potešila. Hneď si urobila fotku pri aute. Padli nejaké hranice a začali sme sa rozprávať o rodine, jej dcére, cestovaní. Cítila som otvorenosť, úprimnosť, uvoľnenosť. Akoby sme boli priateľmi roky.

Po príchode do hotela a ubytovaní sme sa vydali na večeru pod Bratislavský hrad. Veľa z vás sa pýtalo, či mala špeciálne požiadavky. Odpoveď je áno. Je vegánka, čo ovplyvnilo výber reštaurácie a menu. Na izbe v hoteli sme nechali nakúpené potraviny, ktoré nahlásila, lebo si sama robí raňajky a večere. Inak nič špeciálne.

Večera nás otvorila hlbšie. Hovorila som o reakciách ľudí, keď videli plagáty, na ktorých je v turbane. O ich strachu spievať v jazyku, ktorému nerozumejú a vôbec o predsudkoch spojených s inou spiritualitou ako tou náboženskou. Ako ťažké je pre ľudí byť spirituálny individuálne a dovoliť svojmu srdcu nech ich vedie cestou spirituality, tj. cestou pravdy bez potreby počúvať iných o tom, čo sa môže, čo sa nemôže a o tom, aký rituál je potrebný a aký nie. Dovoliť si tú nevinnosť, a všetko nové najskôr sám vyskúšať a plne otvorený prežiť a až potom to vyhlásiť alebo nevyhlásiť za pravdu. (alebo nie).

Snatam nám porozprávala príbeh, prečo turban nosí. Je to pre ňu už prirodzené. I keď v začiatkoch v škole aj ona narážala na posmešky spolužiakov. Jej životný príbeh je veľmi zaujímavý, a zásadná zmena sa udiala v roku 2002, kedy jej album PREM zmenil jej ďalšie smerovanie. Po večeri sme sa vydali späť do hotela. Ráno a koncert boli na dosah.

 

Streda, 4.apríl 2018, Istropolis Bratislava.
Prípravy, ladenie nástrojov, dolaďovanie scény a osvetlenia, komunikácia s personálom, príprava kostýmov, ajurvédsky obed pripravený kuchárom Lighthouseclubu Vladislavom priamo v šatniach. Snatam a jej skupina nevedeli vynachváliť jedlo nášho kuchára a ten iba rástol od pochvál 😊  Tiež sa tešil ako dieťa, že jeho jedlo chutí. Vďaka tomu sa aj uvoľnila atmosféra, sústredenie na koncert na chvíľku poľavilo a my sme sa odreagovali na inej téme…

Blížil sa začiatok. Ľudia prichádzali, sprevádzaní objatiami, radosťou a očakávaním. Jednoducho koktail všetkého.

Snatam s jej skupinou, ja a Norko a prekladateľka stojíme v šatni a držíme sa za ruky. Oči zavreté, cítime svoj tep a  energiu druhých. Snatam nás harmonizuje a končíme krátkym Sat nam. Ide sa na to.

Predstavenie, prvá pieseň a ticho. Ticho, žiadny potlesk. Iba vibrácia, ktorá padá do tela. Nádhera. Pridávajú sa ďalšie piesne. Dlhšie, občasné zrýchlenie a opäť spomalenie. Celé moje vnútro vibruje. Cítim každý tón ako prechádza mojím vnútrom a rozpohybováva moje bunky a tkanivá. Sila.

Snatam graduje. Vibrácia stúpa a mám pocit, že nesedím. Cítim sa ako na Aladinovom zázračnom koberci. Tá ľahkosť, sloboda a prázdnota. Plačem. Nechávam slzy stekať a držím sa vnútorného spojenia. Cítim ako telo ožíva, začína sa hýbať a tancovať vo vnútri. Snatam nás vyzýva k tancu. Bože !!! Tanec z môjho vnútra ide von. Iba si to dovolím. Moja hlava vôbec nemá potrebu myslieť ani hodnotiť. Telo sa hýbe s radosťou, ľahkosťou a slobodou, ktorej nebránia žiadne predsudky, hanba ani morálka. Nenútenosť. Tento tanec v spojení s ostatnými preciťujem so zavretými očami a otvoreným srdcom. A potom reťaz rúk v mantre RA MA DA SA. Pocit hlbokej vďačnosti, pokory, lásky, porozumenia. Som celá a každá bunka môjho tela to tak cíti. Snatam nekonči a pokračuj – vysielam v myšlienkach. Nechcem otvoriť oči. Mám potrebu chrániť tú krásu spojenia vo vnútri i navonok. Všetko raz končí a aj koncert. Prijímam. Nesiem darček na pódium pre Snatam. Prišlo to spontánne. Je to hodvábny biely šál so zlatou mandalou lásky a dátumom koncertu, ktorý ručne vyrobila Elenka Ruta (Elenka – ďakujem ti, krásna víla). Dala si ju mne pred koncertom ako darček, ale viem, že teraz je v správnych rukách.

 

Je po koncerte. Cítim ľahkosť, radosť, šťastie, mám chuť objímať celý svet a akosi neviem pripustiť, že sa to skončilo. Rozprávam sa so Snatam na chodbičke. Tešíme sa obidve. Neviem ani z čoho presne. Jednoducho úsmev a ľahkosť sú tou energiou.

Pýtam sa ako to, že mantry a koncert celkovo bol iný (niektoré dievčatá boli v Prahe a prišli za mnou, že koncert v Bratislave bol úplne iný)? Pýtam sa, čo ťa Snatam viedlo k tomu, aby si aj napriek tomu, že si oznámila poslednú mantru, pridala ďalšiu? A tento anjel s úprimnosťou odpovedá, že keď skončila, v hlave sa jej točila mantra GURU RAM a jej učiteľ ju naviedol zaspievať jej tóny ako prídavok. Aké krásne spojenie, aká oddanosť!!! To je spiritualita! Skutočná! Nie rozprávanie o nej, nie rituály čo a ako sa MUSÍ, ale skutočné spojenie, dôvera, láska, oddanosť tomu, čo verí.

Snatam, ďakujem. Dala si mi nielen krásu v hlase a hudbe, ktorú tvoríš. Dala si mi lekciu a inšpiráciu do života. Dala si mi odvahu žiť v tom, čomu verím.

Mám to inak ako ty Snatam, ale to je to krásne a rôznorodé. Podstata je však rovnaká a vedie k tomu istému – dôvere a oddanosti žiť to, čomu zvnútra veríme. A to je to, čo nás má spájať. Hlboký rešpekt k viere a individualite každého.

Ďakujem Norko, si tou hybnou silou, ktorá pomáha zasievať krásne semená a robiť dobrú karmu.

Ďakujem vám ľudia, za krásnu energiu a silu, ktorú ste otvorili a uvoľnili. Ďakujem za vašu dôveru.

S úctou a znovu niekedy a niekde spolu, možno v Lighthouse clube každý štvrtok o 19.00 pri satsangu, kedy spievame mantry❤️

Martina

Úžasný koncert vyvolal veľký ohlas:

Krásny koncert, ďakujeme. Hneď ako som sa o ňom dozvedeli, celá skupinka 5 kamošiek sme si kúpili lístky… jedna dokonca prišla o barlách  (po operácii kolena). Po koncerte sme sa cítili super, usmievavo.
Monika B.

Ešte raz veľké ďakujem všetkým organizátorom tohto úžasného podujatia.. Bolo to krásne.
Daniela G.

Veľmi som sa chcela poďakovať za koncert. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok Relax, odblokovanie, potvrdenie, odpustenie, láska… to všetko sa vyplavovalo.
Gabika M.

NIKDY NIE SI SÁM. Kto ľúbi, nie je sám. Svetlo svieti, ticho znie Ti, povznáša nás k výšinám. Kto miluje Boha, miluje seba samého, miluje Teba, mňa a svojho blížneho. Ďakujem vám.
Anna M.

Zo srdca ďakujem za úžasné chvíle na koncerte.
Elenka M.

Úžasný zážitok, Martinka & Norko veľká vďaka. Som taká nabitá energiou, že rozmýšľam čo idem urobiť 😊
Eva O.

Ďakujeme za výnimočnú atmosféru a anjelský hlas.
Aďka Z.

Ja by som chcel na tomto mieste poďakovať manželke Martinke za to, že mi umožnila veriť a dúfať  v príchod Snatam do Bratislavy.  Ivanke Drozdovej a Evke Kyselákovej za organizačné zabezpečenie a vám všetkým, že sa nebojíte.
Zvuk Duše

Thank you Martina!! I am very inspired by your work! So inspired. It was beuatiful to be with you.
Snatam